Todos los textos, imágenes y vídeos, así como cualquier otro tipo de información incluida en esta web son propiedad de la Sociedad Vasco-Checa. Su publicación, divulgación, copias etc. se podrán realizar solamente con una autorización previa y por escrito de la Sociedad Vasco-Checa.
Testuak, irudiak, bideoak eta web orrialde honetako gainerako informazioa Eusko-Txekiar Elkartearenak dira. Edukiak argitaratu, zabaldu edo kopiatzeko Eusko-Txekiar Elkartearen aldez aurretiko eta idatzizko baimena beharko da.
Rikardo Arregi
Když se poklidně procházím náměstími a ulicemi Gasteizu,
tak jako každý den, cestou z práce či za přáteli,
najednou si překvapeně pomyslím,
že dělat právě tohle tady a často
je velmi nebezpečné
a když se dívám na střechy, odhaduji,
tvářím se nebojácně, ale mám chuť se třást,
kterou z nich by si vybral odstřelovač,
odkud přijde kulka,
která přemění mou hlavu v krvavý černý květ,
protože toto příliš velké náměstí je podezřelé. Ta ulice.
Park obklopený velkými domy.
Slyšel jsem, že v parcích v Sarajevu
už nejsou stromy,
protože obyvatelé je pokáceli, aby si zatopili v domech,
a najednou si překvapeně pomyslím,
že nemám doma vhodné místo na rozdělání ohně.
Navíc moje ulice je plná úředních budov,
a protože se zdá, že vládní budovy jsou důležité
v době války
najednou si překvapeně pomyslím,
že moje ulice je možná v zóně bojů
a že už je možná zničen,
můj dům v Sarajevu.
Jak si poradí v Sarajevu někdo jako já?
Chodí třeba ještě do práce? Nebo
se tyto základní návyky už před časem vytratily?
A najednou si překvapeně pomyslím,
že mnoho škol je určitě zavřených;
ta moje je navíc na druhé straně kolejí,
blízko nádraží,
a zdá se, že koleje a nádraží jsou věci, které je třeba mít
v době války pod kontrolou.
Dlouho čekat na dopisy, které nepřicházejí,
a bez možnosti napsat co je nového.
Jak nakupuji v Sarajevu?
Od té doby, co kilo brambor stojí deset marek
trávím hodiny sčítáním a odčítáním,
ale výsledky jsou vždy hladové.
A najednou si překvapeně pomyslím,
hlad, zima, strach, fronty, neštěstí,
ty nejběžnější věci
v době války.
Město už je rozdělené,
vnitřní hranice jsou rány
a krev v těchto ranách není metafora,
na druhé straně kolejí přátelští nepřátelé,
na této straně mostu nepřátelští přátelé.
Jak jsem se přizpůsobil situaci, která mě postihla?
A najednou si překvapeně pomyslím,
že matka žije na západě a já zase uprostřed
a obě čtvrtě, také čtvrť mého bratra, nemůžou být vzdálenější
v době války,
a tato rozdělení jsou nečekaná a krutá,
jsem tady, protože onen večer jsem večeřel u tebe doma.
V okolí Gasteizu nechybí
místa vhodná k umístění dělostřelectva,
Zaldiaran nebo jiné hory okolo Gasteizu
nejsou tak skvělé jako hora Ilidža,
ale střely z nich odpálené můžou dobře fungovat.
A poté jít pěšky po silnicích, s pytli přes rameno,
občané bez občanství,
v létě je skutečné vedro, v zimě skutečná zima,
ztraceni na cestách, co nikam nevedou,
hledat ochranu, která nikde není,
jde o to přežít, dokud nebudou podepsány mírové dohody.
Ať ďábel nenapíše další šestku.
originální text v baskičtině:
66 LERRO HIRI SETIATUAN
Gasteizko plaza eta kaleak lasai zeharkatzean,
egunero bezala lanera edo lagunengana,
bat-batean asaldaturik pentsatzen dut
hau bera han egitea
arriskutsua dela oso egun askotan,
eta etxegainei begiratuz kalkulatzen dut,
begia hotz, dardar gogoa,
zein aukeratuko lukeen franko-tiratzaileak,
nondik etorriko ene burua
lore beltz odolezko bilakatuko duen bala,
susmagarria baita plaza zabalegi hori. Kale hura.
Etxe handiz inguraturiko parkea.
Entzun dut Sarajevoko parkeetan
zuhaitzik ez dagoela jadanik,
biztanleek moztu baitituzte etxeak berotzeko,
eta bat-batean asaldaturik pentsatzen dut
ez dudala nik etxean sua egiteko leku egokirik.
Gainera, ene kalea eraikuntza ofizialez beterik dago,
eta gobernu-bulegoak garrantzizkoak omen direnez
gerra garaian,
bat-batean asaldaturik pentsatzen dut
kalea istilugune bihurtu eta
suntsiturik egon daitekeela agian
Sarajevoko ene etxea.
Nola moldatzen da ni naizena Sarajevon?
Lanera doa oraindik, adibidez? Ala
ohitura arrunt horiek guztiak aspaldi desagertu ziren?
Eta bat-batean asaldaturik pentsatzen dut
ikastetxeak itxita egongo direla ziur asko;
nirea, gainera, trenbidearen bestaldean dago,
geltokitik hurbil,
eta trenbideak eta geltokiak kontrolatu beharreko gauzak omen dira
gerra garaian.
Luzaro iguriki iristen ez diren eskutitzak
eta berriak ezin izkiriatu.
Nola egiten ditut erosketak Sarajevon?
Kilo patatak hamar marko balio duenetik
orduak ematen ditut batuketak eta kenketak egiten
baina emaitzak gose dira beti.
Eta bat-batean asaldaturik pentsatzen dut
gosea, hotza, izua, ilarak, zori txarra
ohitura ezin arruntagoak direla
gerra garaian.
Banaturik dago jada hiria,
barne mugak zauri dira
eta zauri horien odola ez da metafora,
trenbideaz haraindi etsai lagunak,
zubiaz honaindian lagun etsaiak.
Niri egokitu zaidan egoerari nola egokitu natzaio ni?
Eta bat-batean asaldaturik pentsatzen dut
ama sartaldean bizi dela eta ni berriz erdialdean
eta bi auzoak, anaiarena ere bai, urrunago egon daitezkeela
gerra garaian,
eta banaketa horiek ezustekoak direla eta ankerrak,
gau hartan zure etxean afaldu nuelako nago hemen.
Ez da falta Gasteizko inguruetan
leku egokirik artilleria kokatzeko,
Zaldiaran edo Gasteizko mendiak
ez dira Ilidza mendia bezain ikusgarriak izango,
baina handik jaurtiriko bonbek lan ona egin dezakete.
Eta gero errepideetara oinez irten, pardeltxoak bizkarrean,
hiritar hirigabeak,
udan bada sargori, neguan bada izotz,
inora ez doazen bideetan galdurik,
inon ez dagoen babesaren bila;
bake-itunak sinatu arte bizirik irautea da kontua.
Ez dezala deabruak beste 6 bat idatzi.
Možná, protože jsme po obědě neměli
lepší téma k hovoru,
protože jeden z nás krátce předtím zemřel,
možná, zmoženi smutkem,
pod květy buganvilijí jsme začali
probírat šílené varianty převtělování,
asi tak pravděpodobného jako bláznivého,
a frivolně jsme zkoumali,
takoví jsme byli a stále jsme,
střídavě můj a tvůj příští život.
Ty jsi hned zvolila
narodit se jako rocková hvězda,
hrát po celém světě,
stála jsi přede mnou,
a dělala jsi, že hraješ na kytaru,
rozkročená jsi házela hlavou.
Když na mne přišla řada,
přál jsem si být v mém příštím životě
onou kytarou v tvých rukou.
Doteď si pamatuji tvé překvapení.
originální text v baskičtině:
AMODIOZKO POEMAK EDO, VI
Beharbada beste solasbiderik
ez genuelako bazkalondoan,
gutarik bat hil berria zelako
agian, tristeziaz nekaturik,
buganbilen azpian hasi ginen
balizko berraragitze zoroez
mintzatzen, sinesmen sendorik ez guk,
eta fribolo aztertu genuen,
horrelakoak ginen eta gara,
txandaka gure hurrengo bizitza.
Zuk rock izar gisara jaiotzea
aukeratu zenuen berehala,
munduan zehar kontzertuak eman,
eta gitarra jotzeko itxurak
egiten aurrean paratu zinen
hankak zabalik, astinduz burua.
Hitza ailegatu zitzaidanean,
zure beso artean egongo zen
gitarra hori hautatu nuen nik
nire hil osteko bizitzarako.
Ez dut zure harridura ahantzi.
Un coeur, c’est peut-être malpropre. C’est
de l’ordre de la table d’anatomie
et de l’étal de boucher. Je préfère ton corps.
Marguerite Yourcenar
Ve verších o lásce je příliš mnoho srdcí,
mnoho básníků připomíná doktory
nebo řezníky s rukama od krve,
ale neví, co je zánět osrdečníku,
elektrokardiogram, bolest, horečka,
jak se porcují telata, jehňata,
nikdy neviděli skutečné srdce.
Nabídli mi kus srdce k jídlu
a ještě teď se mi chce zvracet.
Ty jsi mi najednou začala vyprávět, bez souvislosti,
že tvé příjmení znamená srdce
v tvém jazyce, vysvětlila jsi, jak se to má
vyslovovat, odkud jsi sem přišla a jak.
Potom jsi zapnula televizi, aby ses dívala
na fotbal rukama objímajíc stehna,
a stěžovala sis na úroveň fotbalu v tvé zemi
zapomněli jsme na srdce a v sedmnácté minutě
jsme věnovali lásku svým tělům.
originální text v baskičtině:
AMODIOZKO POEMA EDO, XXII
Un coeur, c’est peut-être malpropre. C’est
de l’ordre de la table d’anatomie
et de l’étal de boucher. Je préfère ton corps.
Marguerite Yourcenar
Bihotz gehiegi dago maitasun poemetan,
ematen dute sendagile poeta askok
edo harakin eskuak odoleztaturik
baina ez dakite zer den perikarditis bat,
elektrokardiograma bat, mina, sukarra,
nola zatitzen diren txahalak, arkumeak,
inoiz ez dute bihotz bat benetan ikusi.
Bihotz zati bat eskaini zidaten jateko
eta goragalea sentitzen dut oraindik.
Zuk berehala kontatu zenidan, hitz alfer,
zure deituraren esangura bihotz dela
zure hizkuntzan, nola ahoskatu behar den
azaldu, nondik etorri zinen hona, nola.
Gero telebista piztu zenuen futbola
ikusteko besarkaden artean izterrak,
zure herriko futbolaren mailaz kexaka
bihotzak ahantzi eta gorputzak maitatzen
hasi ginen hamazazpigarren minutuan.
Potřebuji spát vedle tebe,
ve stejné posteli dnes těla nás obou
spát, nic jiného, protože žádnou mou vášeň
na své kůži nestrpíš.
Abych zvládl to co oni,
zatímco usínám, vzpomínám
na díla dávných trubadúrů:
těžké zkoušce říkali assag.
Milenci, aby dokázali
svou lásku, museli spolu strávit
celou noc nazí
aniž by se navzájem dotýkali a laskali.
Podstupuji tuhle zkoušku
jenom proto, že musím
a cítím se jako nejlepší trubadúr,
ačkoliv jen na papíře.
Když ti to nemůžu udělat, alespoň
napíšu báseň.
Obojí mě přináší rozkoš, potěšení,
sex i knihy.
originální text v baskičtině:
AMODIOZKO POEMAK EDO, XXXII
Zure ondoan lo egin behar dut,
ohe berean gaur bion gorputzak,
lo, besterik ez, nire desirarik
ez baituzu zuk larruan bilduko.
Haiek bezalakoa izateko,
antzinako trobadoreen lana
gogoan dut lokartu bitartean:
assag deitzen zuten proba gogorra.
Maitaleek, beren amodioa
frogatzeko, gau osoa biluzik
igaro behar zuten elkarrekin
elkar ez ukitu laztandu gabe.
Behartuta nagoelako soilik
saiatzen naiz ariketa horrekin
eta trobadore fina sentitu,
paperetan bakarrik bada ere.
Larrurik jo ezin badizut, idatz
dezadan, gutxienez, poema bat.
Sexua eta liburuak, biak
ala biak ditut plazer, atsegin.
BÁSNÍK NAKONEC SVOLUJE
Když jsem si jich všiml poprvé,
díval jsem se na ně s úlekem a překvapením,
bylo to v Barranquillo de Don Zoilo
v Las Palmas a celou cestu dolů
mi poletovali kolem nohou,
tři nebo čtyři, možná jich bylo pět.
Každé ráno jsem je nacházel na stejném místě
nahoře a každé ráno podnikali
stejnou cestu po mém boku.
Napadlo mne, že po mě něco chtějí,
snad báseň,
ale nebyl jsem připraven,
vůbec ne, to by mi ještě scházelo
zatěžovat baskickou poezii
básní plnou motýlů.
Ještě jednu další navíc?
Ptáků a motýlů máme až moc
v baskické literatuře.
Byli ale vytrvalí.
Vím toho málo o životě motýlů,
určitě je velmi krátký,
nemohou to tedy být stále ti samí.
Ti co zemřou,
řeknou něco všem nově narozeným?
Ti motýli byli malí, bílí,
ne ti nejkrásnější a nejzajímavější na světě.
Když jsem z ostrova odjel, zapomněl jsem na ně.
Oni na mě nezapomněli, protože
od té doby jsem je potkával všude.
Lekl jsem se, když jsem je viděl
blízko Arbanassi,
jak poletovali po cestě do Veliko Tarnovo.
kolem mých nohou jako vždy
ti strašliví malí bílí motýli.
Napadlo mne, že mají
nějaký vyspělý informační systém,
něco daného geneticky,
pro šíření bláznivého požadavku
z kontinentu na kontinet:
požádej Rikarda Arregiho o báseň,
požádej Rikarda Arregiho o báseň.
Zapomněl jsem na Arbanassi,
ale motýli se začali objevovat častěji,
v lázních u řeky Daymán,
poté na ulicích Sežany,
na místě zvaném Bradway,
právě pršelo
a viděl jsem je jak ťukají na sklo
a požadují báseň a ochranu.
To bylo to nejděsivější.
Tel Aviv, Broadstairs, Ea,
Florianópolis, Saint-Girons, Pendueles.
Obyčejní malí bílí motýli,
pořád ti obyčejní malí bílí motýli
poletovali kolem mých nohou.
Dnes jsem to nakonec vzdal
a píšu vám báseň.
Moderní baskická literatura
mi odpustí, že jsem podlehl.
Žádám jen o jednu laskavost.
Dál, dál se objevujte kdekoliv, jakkoliv,
dál, dál se objevujte,
obyčejní malí bílí motýli.
originální text v baskičtině:
POETAK ESKARI BAT ONARTZEN DU AZKENIK
Konturatu nintzen lehen aldian
harridura izutuaz begiratu nien,
Barranquillo de Don Zoilo-n izan zen,
Las Palmas-en, eta bide osoa, beherantz,
oinen inguruan arin hegaka
egin zuten nirekin,
hiruzpalau izango ziren, bost, beharbada.
Goizero aurkitzen nituen leku berean,
goian, eta goizero errepikatzen zuten
ibilbide bera ene ondoan.
Zerbait eskatzen zidatela pentsatu nuen,
poema bat, uste dut,
baina ez nengoen prest
inondik inora, falta zitzaidana niri,
euskal literatura zamatzeko
tximeletez betetako poema batekin.
Beste bat gehiago oraindik ere?
Txori eta tximeleta gehiegi ditugu
euskal literaturan.
Baina tematu ziren.
Gutxi dakit tximeleten bizitzaz,
llabur-llaburra dutela uste dut,
ezin izan, beraz, beti berberak.
Hiltzen zirenek zerbait
esango zieten jaio berri guztiei?
Tximeleta haiek txikiak ziren, zuriak,
ez munduko eder eta ikusgarrienak.
Ahantzi nituen irla utzi nuenean.
Haiek ez ninduten ahantzi, harrezkeroztik
edonon agertu zaizkidalako.
Ikaratu nintzen ikusi nituenean
Arbanassi-tik gertu
Veliko Tarnovo-ra doan bidean hegan
ene oinen inguruan betiko moduan
tximeleta txiki zuri beldurgarri haiek.
Informazio sistema sofistikatua
izango zutela pentsatu nuen,
zerbait genetikoa,
kontinentez kontinente eskari zoroa
setatsu zabaltzeko:
Rikardo Arregiri poema bat eskatu,
Rikardo Arregiri poema bat eskatu.
Arbanassikoa ahantzi nuen,
baina tximeleten agerraldiak
ugariago bilakatu ziren
Daymán ibaiko bainuetxeetan,
Sežana-ko kaleetan, ondoren,
Bradway izeneko leku batean,
euria ari zuen
eta kristalean joka ikusi nituen
poemak eta babesa eskatzen.
Hori izan zen beldurgarriena.
Tel Aviv, Broadstairs, Ea,
Florianópolis, Saint-Girons, Pendueles.
Tximeleta txiki zuri arruntak,
betiko tximeleta txiki zuri arruntak
ene oinen inguruan hegaka.
Gaur azkenean amore eman dut
eta poema idazten dizuet.
Euskal literatura modernoak
barkatuko dit erori izana.
Mesede bat eskatzen dut bakarrik.
segi, segi agertzen edonon, edonola,
segi, segi agertzen,
tximeleta txiki zuri arruntok.
Přeju si,
abychom byli ve stejnou chvíli
v téhle široké stříbrné řece:
ten, který odplouvá v lodi do dáli,
a ten, který stojí v přístavu
a pozoruje loď,
a zůstat spojeni jeden s druhým,
abychom cítili v té samé chvíli
v otevřených očích
potěšení z odjezdu,
potěšení ze zůstávání,
pláč kvůli odjíždění,
pláč kvůli zůstávání.
originální text v baskičtině:
ALDI BEREAN
Biak aldi berean izatea
da nire gutizia
zilarrezko ibai zabal honetan:
itsasontzian urruti doana
eta portutik, zutik,
itsasontzia ikusten duena,
eta elkarri loturik atxiki,
aldi bere-berean sentitzeko,
begi irekietan,
aldentzearen plazer atsegina,
gelditzearen plazer atsegina,
negarrez alde egiteagatik,
gelditu izanagatik negarra.
Ty bomby zabíjely lidi. Chci tím říct konkrétní osoby.
Nejlepší důkaz že je maso křehké,
oči vytečou, krev se prolije,
játra a všecny ostatní vnitřnosti se rozpadnou,
jak v rukou nezkušeného kuchaře.
Ale věci kupodivu drží pohromadě,
boty zůstaly v celku, jen jsou zaprášené,
skříně a postele jsou také celé,
prostěradla obarvená na červeno, jsou trochu zmačkaná,
všechna skla se nerozbila, jenom některá,
a zrcadla vypadají jako nová,
koberce jsou v celku, a opět, prach,
jen sražená krev pokrývá všechny věci.
Je pravda, že stěny jsou zničené a
ve stropě, jak si bomba prorazila cestu,
je díra. Všechny ostatní křehké věci
vypadají naživu. Prach a krev
všude, samozřejmě, jak jinak, ale
zedníci by snadno opravili to,
co doktoři už spravit nedokážou.
originální text v baskičtině:
GERRA ARGAZKIA
Jendea hil dute bonba horiek. Pertsonak, diot.
Haragia hauskorra den frogarik behinena,
begiak urtu egin dira, odola isuri,
gibela eta beste errai guztiak desegin,
sukaldari berrien eskuetan bezalaxe.
Baina harrigarria da gauzen osotasuna:
zapatak osorik daude, hautsa baino ez dute,
armairuak eta oheak ere osorik hor,
izarak gorriz tindaturik, zarpaildura gutxi,
kristal guztiak ez dira apurtu, batzuk soilik,
eta ispiluak erosi berria dirudi,
alfonbrak osorik, hautsa eta, berriro ere,
odol bildua soilik gauza guztien gainetik.
Egia da hormak suntsiturik daudela eta
sabaian zulo bat, bonbak hartu zuen bidea,
dagoela. Gainerako gauza hauskor guztiak
hor ikusten dira bizirik. Hauts eta odola
edonon, jakina, ezin bestela izan, baina
errazki konponduko lukete igeltseroek
medikuek jadanik konpondu ezin dutena.
NESMRTELNOST
Jsem na čtení poezie,
sedím v přítmí poslední řady,
básník používá dva jazyky:
jednomu z nich rozumím velmi dobře,
i obtížným slovů, jako je nesmrtelnost,
devadesáti čtyřem procentům,
přesně řečeno;
v tom druhém jen sem tam nějaké slovo,
televize, pedofilie, farenheit, polemika, park.
Básník, tedy ten co čte,
je dobrý herec, různě se šklebí,
umí pracovat s hlasem,
dělá dlouhé pauzy,
občas se škábe na krku,
něco pije, asi bílé víno,
a kouří;
my, publikum, nemůžeme kouřit,
on ano, konec konců je to umělec.
Bloudím pohledem, dívám se na židle, nejsou moc staré,
z osmdesátých let,
přesně řečeno,
jsou žlutočerné, nevím, zda se mi ta kombinace líbí;
v rohu leží pes,
ani moc daleko, ani moc blízko,
dívám se na něj a on na mě, vrtí ocasem,
uši zvednuté.
Nepřijde teď ke mě?
Tahle performance není připravená mnou ani básníkem.
Čerstvě nabílené stěny jsou staré, velmi staré;
je tu klenba, široká, velmi široká,
na stropě oblouky,
z osmnáctého století,
přesně řečeno.
Básně kloužou po židlích, psovi a stěnách,
aniž by něco znečistily.
Když skončí čtení,
vezmu básníkovu knihu a něco si přečtu.
Říká, že svět se řítí do záhuby.
Myslím, že má pravdu
a maminka by s tím souhlasila,
protože jsem ji častokrát slyšel říkat,
že svět se řítí do záhuby
a všichni máme právo psát špatné básně,
přesně řečeno.
Najednou chci být židle, zeď nebo pes,
romantismus má tisíc podob
a vím, že je to jen zdání,
jsem lidská bytost
a toto je můj svět,
který se řítí do záhuby,
ale co chcete,
svět se řítí do záhuby
a židle, pes a zdi
nejsou nesmrtelné
a nechtějí být nesmrtelné,
přesně řečeno.
originální text v baskičtině:
HILEZKORTASUNA
Poema irakurketa batean nago
azken ilaran eserita ilunpetan,
bi hizkuntza erabiltzen ari da poeta:
haietako bat arras ongi ulertzen dut,
hilezkortasun bezalako hitz zailak ere bai,
ehuneko laurogeita hamalau,
zientifikoak izateko;
bestean hitz solte batzuk baino ez,
telebista, pedofilia, farenheit, polemika, parkea.
Poeta, irakurtzen ari dena alegia,
aktore ona da, aurpegi arraroak jartzen ditu,
ahotsa modulatzen badaki,
isilune luzeak egiten ditu,
lepoa hazkatzen du noizbehinka,
zerbait ari da edaten, ardo zuria uste dut,
eta erretzen du;
guk, publikoak, ezin dugu erre,
berak bai, artista da azken finean.
Begirada galtzen dut, galtzen zait aulkietan, ez dira oso zaharrak,
laurogeiko hamarkadakoak,
zientifikoak izateko,
horiak eta beltzak dira, ez dakit konbinazio hori gustatzen zaidan;
zakur bat etzanda dago bazter batean,
ez oso urrun, ez oso gertu,
begiratzen diot eta berak niri, buztana astintzen du,
belarriak altxatu.
Ez da nigana etorriko orain?
Performance hau ez da poetak eta biok prestatua.
Hormak, zuriz margotu berriak, zaharrak dira, oso zaharrak;
arkuak daude, zabalak, oso zabalak,
sabaian gangak,
hemezortzigarren mendekoak,
zientifikoak izateko.
Poemak aulki, zakur eta hormetatik
irristatzen dira ezer zikindu barik.
Irakurketa bukatzen denean
poetaren liburua hartu, eta zerbait irakurtzen dut.
Mundua gaizki dagoela dio, eta gainbehera.
Arrazoi duela pentsatzen dut,
eta ama ados egongo litzatekeela,
askotan entzun baitiot berari
mundua gaizki dagoela eta gainbehera,
eta denok poema txarrak idazteko eskubidea dugu,
zientifikoak izateko.
Aulki, zakur edo horma izan nahi dut bat-batean,
erromantizismoak mila aurpegi ditu
eta badakit hori faltsua dela,
gizaki bat naizela
eta hau dela ene mundua,
gaizki doana eta gainbehera,
baina zer nahi duzue,
mundua gaizki doa eta gainbehera,
eta aulkiak, zakurra eta hormak
ez dira hilezkorrak,
eta ez dute hilezkor izan nahi,
zientifikoak izateko.
Zatímco řečník vypráví
o slavné osobě,
na stěně vzadu se objevily fotografie:
rodný dům, města, přátelé,
mnoho neznámého,
ale většina příliš známá,
povinná součást
dnešní mytologie.
Zdá se mi, že se začínám nudit,
ale najednou vidíme na stěně
mrtvé tělo slavné osoby
a poté následuje
její mrtvá tvář.
Roztřásl jsem se a poté
celé mé tělo zůstalo napjaté.
V tváři cizí známé osoby,
jsem viděl tvou mrtvou tvář
a měl jsem chuť plakat,
jako bych teď bděl u tvého mrtvého těla,
jako by už neuběhlo mnoho let
ode dne tvé smrti.
Tvé zavřené oči,
tvé bezbarvé rty, bledé čelo,
nehybnost všech končetin
mě ukázaly
ten den, navždy,
pravou tvář smrti.
Když jsem uviděl tetino tělo,
pouze tvář,
viděl jsem zase tu tvou, tati.
Když jsem uviděl strýcovo tělo,
pouze tvář,
viděl jsem zase tu tvou, tati.
Když jsem uviděl přítelovo tělo,
pouze tvář,
viděl jsem zase tu tvou, tati.
Teď už vím,
že v tváři každého mrtvého
vždy, vždy uvidím tu tvou
že v tváři všech mrtvých,
mě vždy ta tvoje bude hledat.
originální text v baskičtině:
HILDAKOEN AURPEGIAK
Hizlaria pertsona ospetsu bati buruz
hitz egiten ari den bitartean,
argazkiak agertu dira atzeko horman:
jaiotetxea, hiriak, lagunak,
ezezagunak asko,
baina gehienak ezagunegiak,
gaurko mitologian
zati ezinbesteko.
Aspertzen hasi naizela uste dut,
baina bat-batean famatuaren hilotza
agertu zaigu horman
eta gero, segidan,
haren aurpegi hila.
Dardararen ostean
zurrun gelditu zait gorputz osoa.
Pertsona ospetsu urrun baten aurpegian,
aurpegi hil horretan,
zure aurpegi hila ikusi dut,
eta negar egiteko gogoa izan dut
orain zure gaubeilan egongo banintz legez,
urte asko ez bailitzan igaro
zure heriotzaren egunetik.
Zure begi itxiek,
zure ezpain kolorgeek, bekoki zurbilak,
hazpegi guztien betiko geldotasunak
erakutsi zidaten
egun hartan, betiko,
heriotzaren izaera egiazkoa.
Ikusi dudanean izebaren gorpua,
aurpegia bakarrik,
zurea ikusi dut berriro ere, aita.
Ikusi dudanean osabaren gorpua,
aurpegia bakarrik,
zurea ikusi dut berriro ere, aita.
Ikusi dudanean lagunaren gorpua,
aurpegia bakarrik,
zurea ikusi dut berriro ere, aita.
Orain jakin badakit
edozein hildakoren aurpegian
zurea ikusiko dudala beti, beti,
hildako guztien aurpegietan
zurea ariko dela beti nire bila.